V čítanke sme mali text, že deti sú ako kvety, každé je inakšie a všetky sú pekné. To platí aj pre moju triedu. Mám v nej žiakov so ŠVVP, mentálnym postihnutím, autistu, žiaka z Ukrajiny, žiakov z rómskeho prostredia, žiakov, ktorí sú veľmi šikovní, žiakov, ktorí potrebujú pomoc.
Učiteľ, ktorí má dozor a nazrie do mojej triedy, alebo zastupuje v mojej triede nič si nevšimne. Vidí deti, ktoré sú ako každé iné. Rozprávajú sa v oddychovom kútiku, smejú, kreslia, hrajú hry, sú veselé,...
Rozdiely začnú byť viditeľné, až keď začne vyučovací proces. Niektorí pracujú samostatne, niektorým pomôžem ja, pri iných sedí pani asistentka, iných si pani asistentky berú so sebou.
Inklúzia je taký systém vzdelávania, ktorý umožňuje všetkým deťom navštevovať bežné základné školy. Učitelia pristupujú ku každému žiakovi individuálne ako k mimoriadnej osobnosti.
Že je to ťažké? Samozrejme, vzdelávanie v inkluzívnom prostredí je pre pedagógov veľmi náročné. Spolu so žiakmi sa učím aj ja. Ako k nim pristupovať, vnímať ich odlišnosti, správne reagovať, rozvíjať ich sociálne cítenie, riešiť problémy, byť tolerantná, empatická,...
Veľkou pomocou je pre mňa práca pani asistentiek, výborná spolupráca s rodičmi, dobré vzťahy v triede medzi žiakmi, ktorí sa navzájom akceptujú a pomáhajú si.
Tak takáto je moja trieda, kde žiaci rozdiely medzi sebou berú ako niečo prirodzené.
Mgr. Martina Karáseková
