Vážení rodičia,
tragická udalosť, ktorá sa odohrala v školskom prostredí v Staškove, zasiahla nielen bezprostredne dotknutých ľudí, ale prirodzene vyvolala silné emócie a otázky aj v širšej verejnosti. Udalosti tohto charakteru môžu narušiť náš prirodzený pocit bezpečia a môžu byť náročné aj pre deti a mladých ľudí, ktorí o nich získavajú informácie prostredníctvom médií, sociálnych sietí alebo rozhovorov vo svojom okolí.
Ako školský psychológ považujem v tejto chvíli za dôležité pripomenúť, že bezpečie v škole nie je iba otázkou fyzickej ochrany. Je tiež o dôvere, vzťahoch, otvorenej komunikácii a o tom, že dieťa vie, na koho sa môže obrátiť, ak sa necíti dobre alebo ak ho niečo trápi.
Po takto závažnej udalosti môžu deti reagovať rôzne. Môžu byť vystrašené, smutné, nahnevané, zmätené alebo môžu mať potrebu o udalosti opakovane hovoriť. Iné deti nemusia prejavovať takmer žiadnu viditeľnú reakciu. Je dôležité rešpektovať individuálne prežívanie každého dieťaťa a zároveň vytvárať priestor, v ktorom môže svoje otázky a obavy bezpečne vyjadriť.
Čo môžeme ako dospelí urobiť?
- poskytovať deťom primerané a overené informácie, bez zbytočných detailov,
- počúvať ich otázky a obavy bez zľahčovania či zosmiešňovania,
- pomáhať im rozlišovať medzi faktami a neoverenými informáciami zo sociálnych sietí,
- zachovávať bežný denný režim a pocit stability,
- všímať si výraznejšie alebo dlhodobo pretrvávajúce zmeny v správaní a prežívaní,
- a predovšetkým byť pre deti dostupným a bezpečným dospelým.
Nie je potrebné mať vždy pripravenú správnu odpoveď. Niekedy je najdôležitejšie jednoducho zostať pri dieťati, vypočuť ho a povedať mu: „Rozumiem, že ťa to mohlo vystrašiť. Môžeme sa o tom porozprávať.“ Zároveň je dôležité venovať pozornosť spôsobu, akým o podobných udalostiach hovoríme pred deťmi. Opakované sledovanie záberov, dramatických správ či neoverených informácií môže zvyšovať strach a pocit ohrozenia. Deti potrebujú predovšetkým informácie primerané svojmu veku a istotu, že dospelí ich počujú a v prípade potreby im pomôžu.
Všímavosť voči druhému človeku môže byť veľmi dôležitá. Zmena správania, výrazné uzatváranie sa, dlhodobý smútok, náhle konflikty, pocity bezmocnosti alebo iné signály nemusia automaticky znamenať vážny problém. Môžu však byť dôvodom na záujem, rozhovor a ponuku pomoci.
Našou spoločnou úlohou – rodičov, pedagógov aj odborných zamestnancov – je vytvárať prostredie, v ktorom dieťa vie, že požiadať o pomoc je v poriadku.
Ak dieťa alebo dospelý prežíva v súvislosti s touto udalosťou strach, úzkosť alebo inú výraznú psychickú záťaž, je vhodné obrátiť sa na dôveryhodnú osobu, triedneho učiteľa, školského psychológa alebo iného odborníka.
Starostlivosť o psychické zdravie a bezpečie nie je jednorazová reakcia na tragédiu. Je to každodenná súčasť života školy. Požiadať o pomoc nie je prejavom slabosti, je to spôsob ako sa o seba postarať.
Ak by ste Vy alebo Vaše dieťa potrebovali akúkoľvek pomoc, podporu alebo psychologické poradenstvo, som Vám k dispozícii a môžete ma kontaktovať na emailovej adrese kurakova.mariana@zsstefanikalc.sk alebo na telefónnom čísle 0903 441 843.
Buďme k sebe vnímaví, láskaví a všímaví. Niekedy práve obyčajný rozhovor môže byť prvým krokom k tomu, aby sa človek necítil na svoje starosti sám.
Mgr. Mariana Kuráková, školská psychologička, kurakova.mariana@zsstefanikalc.sk, 0903 441 843.