Čo sa deje v inkluzívnej školičke?

TRIEDNICKÁ HODINA V I.C NA TÉMU INKLÚZIA

Triednické hodiny v 1. ročníku realizujem hravou, zábavnou formou. Spoločne hrou, príbehmi, aktivitami sa spoznávame, zisťujeme rôzne osobné odlišnosti a riešime problémy. Skupinová práca môže byť využitá ako metóda, organizačná forma, ale aj ako kooperatívne vyučovanie, ktoré obohacuje vyučovanie o sociálne aspekty. Výsledky jednotlivca sú podporované činnosťou celej skupiny a celá skupina má prospech z práce svojich členov. Kooperatívne hry podporujú spoluprácu, zdieľanie, prijatie. Žiaci sa hrajú s druhými, nie proti druhým, každý vyhráva, všetci sa snažia o jeden spoločný cieľ.

Tentokrát išlo o kooperatívnu hru  SPOLOČNOU CERUZKOU. Spoločným cieľom je nakresliť obrázok jednou ceruzkou. Členovia skupiny spolu držia ceruzku a spoločne ňou pohybujú. Celý čas sa nerozprávajú, ani inak sa nedohadujú na postupe. Reflexia po aktivite: Ako sa ti darilo? Viedol niekto ceruzku? Ako ste sa cítili, keď niekto viedol pohyby?

Mgr. Zuzana Fungáčová, triedna učiteľka I.C

ŠKOLA PRE KAŽDÉHO – ŠKOLA PRE VŠETKÝCH

Odmietanie a láska sú dve strany toho istého povrazu. Možno však niekoho odmietať, keď každý má právo na lásku, na rovnaký prístup, na milé slovo? S našimi žiakmi sme sa snažili na tieto otázky nájsť odpovede. Rozprávali sme sa o inkluzívnom prístupe našej školy, o pozitívnom vnímaní sprostredkovania vzdelávania pre všetkých bez ohľadu na zdravotné znevýhodnenie, alebo kultúrne odlišnosti. Každý z nás je originál a je obdarený určitými schopnosťami, prostredníctvom ktorých môže rásť a dosiahnuť požadovaný cieľ. Úlohou nás všetkých je tieto danosti rešpektovať a akceptovať individuálne limity jednotlivcov. Dôležité je, ak všetci prejavíme ochotu pomôcť, uľahčiť, povzbudiť v úsilí  k dosiahnutiu vytýčeného cieľa. Žiaci sa zhodli v tom, že každý nás môže niečím obohatiť, môžeme sa od detí iných národností niečo nové naučiť, skamarátiť sa, v prípade potreby im môžeme  poskytnúť pomocnú ruku. Dospeli sme k záveru, že ak spoločne hľadáme, spoznávame a zlepšujeme sa navzájom, naše životy sú krajšie a zároveň aj kvalitnejšie.

Výroky žiakov:

Maťko J.: „Inkluzívna škola – Škola pre každého je taká škola, v ktorej sa môže rovnako učiť každé dieťa.“

Lianka P.: „Som rada, ak môžem zdravotne znevýhodneným žiakom pomôcť.“

Marcel P.: „Naša škola je dôležitá preto, lebo spoznáme nových ľudí, zoznámime sa, pochopíme sa a získame pomoc od druhých.“

Simonka E.: „V našej škole sa môžeme naučiť iné zvyky alebo jazyk žiakov z inej krajiny.“

Od vzdelávania by sme mali očakávať viac, ako len jednotky v žiackej knižke, mali by sme sa navzájom naučiť zaujímať sa o druhých, možno iných ako sme my sami, veď ak sa spolu smejeme, tvoríme, spoznávame, ale aj zlyhávame.... to je znakom toho, že si spolu rozumieme, rozprávame sa srdcom!

Kolektív IV.B a Mgr. Denisa Šumecová

TRIEDNICKÁ HODINA ZAMERANÁ NA INKLÚZIU

Počas triednickej hodiny sa žiaci z triedy V.B zoznamovali s novým pojmom „čo je to inklúzia“ – bol im vysvetlený základný pojem a taktiež podstata a princípy, kde im bolo pre lepšiu predstavu pustené krátke náučné video pre lepšie pochopenie. V podstate „ako to kedysi bolo a ako je to teraz“.

Aby správne vnímali a pochopili, že vzdelávanie sa uskutočňovalo pomocou segregácie, čiže žiaci s nejakým postihnutím sa vzdelávali od iných žiakov oddelene a v súčasnej dobe žiakov integrujeme do bežného vzdelávacieho procesu, tým že ich rešpektujeme a prijmeme medzi seba. Taktiež, že každé dieťa má právo na kvalitné vzdelávanie čo najvyššieho stupňa.

Po vzhliadnutí krátkeho videa nastala široká diskusia, ako si žiaci predstavujú inklúziu podľa vlastných predstáv. Na záver triednickej hodiny bol žiakom rozdaný anonymný dotazník s témami inklúzie, ktorý vyplnili a následne odovzdali.

Mgr. Pavel Vranský triedny učiteľ V.B

BYŤ TRIEDNOU V MATEMATICKEJ TRIEDE

Byť triednou učiteľkou v matematickej triede je úplne niečo iné, ako byť ňou v bežnej triede. Žiaci v týchto triedach sú všeobecne výkonnostne vysoko nastavení, v práci sú súťaživí, nadmieru motivovaní a zvyknutí dostať za každú cenu zo seba maximum. Neradi zažívajú neúspech, považujú ho za vlastné zlyhanie. Na jednej strane sa snažím naučiť ich, že neúspech je súčasťou nášho života, na druhej ich práve on vedie k ešte lepším výsledkom. Na hodinách je bežné, že žiaci prahnú po omnoho obšírnejších vedomostiach ako im ponúkajú učebnice. Ich vzdelávanie je vďaka ich prirodzenej inteligencii oveľa jednoduchšie. Sú hĺbaví, sčítaní, svoje obzory si rozširujú aj v domácom prostredí a neabsentuje u nich túžba vedieť čo najviac. Je úplnou samozrejmosťou, že žiaci sa hromadne zúčastňujú školských súťaží a predmetových olympiád. Na triednických hodinách sú hraví, urečnení, plní emócií a skvelých nápadov. Je ľahké nadchnúť ich pre prácu v skupinkách, motivovať ich v upevňovaní vzťahov v triednom kolektíve.

Súčasťou našej triedy aj aj chlapček s diagnostikovaným aspergerovým syndrómom. Napriek počiatočným obavám a drobným nesúladom na začiatku roka môžem povedať, že ho všetci prijali medzi seba a naučili sa prispôsobiť sa jeho potrebám. Začlenenie takéhoto žiaka do kolektívu ich naučí byť v budúcnosti pripravenými ako reagovať v špeciálnych situáciách v styku s osobami s podobným alebo rovnakým zdravotným znevýhodnením.

Moja 22 ročná prax na základnej škole mi umožnila byť triednou v matematických aj bežných triedach a môžem povedať, že byť triednou učiteľkou v matematickej triede je výzva a dobrodružstvo, kde každý deň prežitý v kolektíve vašej triedy vám do života prinesie veľa nového a neočakávaného.

Mgr. Aneta Matúšková, triedna učiteľka V.C

PESTROSŤ ROZVÍJANIA KAŽDÉHO ŽIAKA

Tému inklúzie poňali žiaci 4. C triedy ako farebnú pestrosť možností rozvíjania každého žiaka, či je to šikovný športovec, výborný matematikár, recitátor, spevák, alebo žiak, ktorý pracuje s asistentkou, a potrebuje pri učení  jej pomoc. Naša škola je tu pre všetkých, ktorí sa chcú vzdelávať, zabávať, športovať, učiť sa, stretávať zaujímavých ľudí a besedovať s nimi, zúčastňovať sa rôznych školských  aktivít – proste  pre tých, ktorí sa chcú tešiť  z nových vedomostí, skúseností a zážitkov.

PaedDr. Ildikó Balázsová, triedna učiteľka IV.C

MATEMATICKÁ TRIEDA VI.B

Práca s nadanými žiakmi je pre učiteľa veľkou motivačnou výzvou, ale zároveň je náročná, tak po časovej, ako aj organizačnej stránke. Každý žiak v triede je  pre mňa ako triednu učiteľku individuálna osobnosť  a neexistuje jednoznačná šablóna na prácu s nimi. Niektorých žiakov charakterizuje veľmi dobrá pamäť, vysoká intelektuálna zvedavosť, široká slovná zásoba a dobrá argumentácia. Tieto typy žiakov sa snažia organizovať svoje okolie – spolužiakov, chcú si presadzovať svoje pravidlá v triednom kolektíve.

Na druhej strane máme v triede aj introvertných žiakov, ale s vysokým intelektom, ktorí dosahujú výborné výchovno-vzdelávacie výsledky. Rôznorodosť pováh žiakov však spája spoločná potreba neustálych aktivít. Žiaci sú veľmi súťaživí, majú radi pocit víťazstva, a práve preto som zahrnula do vyučovacieho procesu aktivitu „Kráľ/kráľovná slovenského jazyka a literatúry“. Aktivita je dobrovoľná, ale zapája sa do nej väčšina žiakov. Dostávajú písomné úlohy, ktoré samostatne riešia na hodine. Vždy si vopred určíme podmienky zadanej úlohy a čas. Žiaci, ktorým sa v stanovenom čase podarí vypracovať úlohy správne, sú ohodnotení známkou – 1. Aktivita je v našej triede veľmi obľúbená, pretože pri nej nepociťujú strach a neistotu ako pri bežnom písomnom alebo ústnom skúšaní. Takýto typ hier alebo aktivít prináša rovnováhu a pozitívnu atmosféru v triede.

Práca s nadanými žiakmi je každý deň iná, vyžaduje si veľa trpezlivosti, tvorivosti a motivácie zo strany triedneho učiteľa.

                                                                                                              Mgr. Erika Molnárová, triedna učiteľka V.C

S KAŽDÝM DIEŤAŤOM SA RÁTA

S každým dieťaťom sa ráta je názov inkluzívnej aktivity, do ktorej sa zapojili žiaci VIII.A triedy na hodine občianskej náuky. Cieľom aktivity bolo zvýšiť povedomie o každodenných problémoch, ktorým čelia zdravotne znevýhodnení ľudia a podporovať empatiu a solidaritu s deťmi, ktoré sú odlišné.

Aktivita bola rozdelená do dvoch častí. Najprv si každý žiak napísal stručný časový rozvrh svojho bežného dňa v týždni. Žiaci vytvorili menšie skupinky. Každá skupina mala za úlohu pouvažovať a spísať režim dňa nevidiaceho žiaka. Následne jednotlivé skupiny svoje predstavy prezentovali a navzájom diskutovali o tom, ako by sa asi cítili, ktoré činnosti by sa pre nich stali ťažkými alebo nezvládnuteľnými.

Druhú časť aktivity tvorila situačná hra, v ktorej mali žiaci možnosť skúsiť, ako sa žije ich rovesníkom s postihnutím. Každá skupina si vybrala žiaka, ktorý bol na chvíľu „nevidiaci“ a mal prechádzať triedou. „Nevidiaci“ žiaci úlohu plnil len s veľkými ťažkosťami, trvalo im to dlho a už po chvíli žiadali pomoc. Vybrali si sprievodcov a opustili triedu. Vrátili sa do nej až po premiestnení lavíc a sprievodcovia ich viedli pomedzi lavice, stoličky a vaky. V snahe nájsť čo najlepší spôsob asistencie sa sprievodcovia potýkali s mnohými ťažkosťami. Po prvotných zlyhaniach, keď sa snažili viesť „nevidiaceho“ chrbtom dopredu a ťahajúc ho za sebou, zistili, že viesť partnera za lakeť a navigovať ho dotykom, pokynmi je efektívnejšie.

Na záver sa všetci zhodli v tom, že by nechceli byť na mieste nevidomého žiaka, pretože postihnutie by do značnej miery ovplyvnilo ich každodenný život, pripravilo by ich o mnoho nádherných vecí a zážitkov, ktoré vnímame našim zrakom. Dospeli tiež k poznaniu, že je dôležité postihnutým ľuďom pomáhať, nie ich ľutovať alebo prehliadať.

Mgr. Nora Benediktyová, triedna učiteľka VIII.A

VNÍMAJME OKOLIE A ĽUDÍ V ŇOM!

Žiaci IV.A triedy sa v rámci projektu Naša inkluzívna škola Nadácie Volkswagen Slovakia venovali  na triednických hodinách otázkam týkajúcich sa pomoci handicapovaným ľuďom, či deťom zo sociálne znevýhodneného prostredia. Zapojili sa do rôznych zaujímavých aktivít. Pracovali v skupinách, pričom využili aj omaľovánku špeciálne vytvorenú pre projekt Naša inkluzívna škola a následne spoločne zhotovili obrázkový plagát, súvisiaci s danou tematikou. Taktiež vypĺňali aj dotazník. Čítali príbehy o Mimi a Líze od autorky Kataríny Molákovej a kolektívu, kamarátkach, z ktorých jedno dievčatko je nevidiace. Následne príbehy ilustrovali a zhotovili výstavu výtvarných prác.

Žiaci si uvedomili, aké dôležité je všímať si svoje okolie a ľudí, ktorí v ňom žijú a pomáhať im.

Veď oni sú tu pre nich, pripravení podať im kedykoľvek pomocnú ruku, aby sa im v živote ľahšie kráčalo.

                                                                                                 Mgr. Silvia Brnová, triedna učiteľka IV.A

Moji rôznorodí žiaci

V čítanke sme mali text, že deti sú ako kvety, každé je inakšie a všetky sú pekné. To platí aj pre moju triedu. Mám v nej žiakov so ŠVVP, mentálnym postihnutím, autistu, žiaka z Ukrajiny, žiakov z rómskeho prostredia, žiakov, ktorí sú veľmi šikovní, žiakov, ktorí potrebujú pomoc.

Učiteľ, ktorí má dozor a nazrie do mojej triedy, alebo zastupuje v mojej triede nič si nevšimne. Vidí deti, ktoré sú ako každé iné. Rozprávajú sa v oddychovom kútiku, smejú, kreslia, hrajú hry, sú veselé,...

Rozdiely začnú byť viditeľné, až keď začne vyučovací proces. Niektorí pracujú samostatne, niektorým pomôžem ja, pri iných sedí pani asistentka, iných si pani asistentky berú so sebou.

Inklúzia je taký systém vzdelávania, ktorý umožňuje všetkým deťom navštevovať bežné základné školy. Učitelia pristupujú ku každému žiakovi individuálne ako k mimoriadnej osobnosti.

Že je to ťažké? Samozrejme, vzdelávanie v inkluzívnom prostredí je pre pedagógov veľmi náročné. Spolu so žiakmi sa učím aj ja. Ako k nim pristupovať, vnímať ich odlišnosti, správne reagovať, rozvíjať ich sociálne cítenie, riešiť problémy, byť tolerantná, empatická,...

Veľkou pomocou je pre mňa práca pani asistentiek, výborná spolupráca s rodičmi, dobré vzťahy v triede medzi žiakmi, ktorí sa navzájom akceptujú a pomáhajú si.

Tak takáto je moja trieda, kde žiaci rozdiely medzi sebou berú ako niečo prirodzené.

Mgr. Martina Karáseková, triedna učiteľka III.B

Inklúzia – čo nám priniesla?

Škola je organizáciou, ktorá vzdeláva, ale aj vychováva. Niekedy si ani neuvedomujeme, čo všetko si deti so sebou odnesú do svojho budúceho života – pre niekoho sú samozrejmosťou vedomosti, ale čím ďalej viac si rodičia detí uvedomujú, že v modernej spoločnosti začínajú byť prioritou tzv. mäkké zručnosti. Nevieme ich zmerať ani ohodnotiť známkou, ale bez ich zvládania nebudeme vedieť posúvať našu spoločnosť dopredu. Komunikácia, kreativita, prispôsobivosť, vystupovanie na verejnosti či schopnosť tímovo pracovať – to je to, čo budú naše deti vo svojom ďalšom živote potrebovať. A práve tieto zručnosti nám pomáha rozvíjať inklúzia.

V našej triede je rôznorodosť cítiť na každom kroku – deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, deti so špeciálnymi potrebami, ale ja také, ktoré svoje prvé školské kroky urobili vo Veľkej Británii, vysokofunkčný autista, či dieťa z Ukrajiny, ktoré zažilo bombardovanie. Možno je to niekedy ťažšie, ale o to viac ma tešia úspechy, aj keď malé, ktoré deti dosahujú. Prioritnou je pre mňa spolupráca s rodinou a so školským inkluzívnym tímom. Bez týchto dvoch „oporných stĺpov“ by sa moja snaha rozplynula v množstve úloh, ktoré ma dennodenne sprevádzajú. Samozrejme, spolupracujem aj s externými odborníkmi, ktorí mi ukazujú smer, ktorým mám ísť. Som veľmi šťastná, že pomocou malých krôčikov – rozhovorov s deťmi, spoločnými aktivitami či hrami, som dosiahla to, že sa deti v kolektíve majú rady, spolupracujú a pomáhajú si navzájom. K tejto atmosfére pomáhajú aj rodičia detí, ktorí deti učia chápať inakosť a byť empatickí. Medzi deťmi vznikajú priateľstvá, ktoré nepoznajú hranice – neriešia to, čo je odlišné, ale všímajú si to, čo ich spája. A to sú tie krásne chvíľky, keď vidím, ako deti učia svojich kamarátov anglickú pesničku, pomôžu jeden druhému zašnurovať topánky, alebo len tak sedia v oddychovom kútiku a spolu sa smejú.

Inklúzia je cesta, ktorou by sa mal vydať každý, a preto som rada, že sa v našej škole tento spôsob myslenia a fungovania podporuje. Veď spoločnosť je taká silná, aký silný je jej najslabší článok. Preto musíme viesť deti nielen k spolupráci, komunikácii, rozvíjaniu charakterových vlastností, ale aj ku kritickému mysleniu a riešeniu problémov, aby sa neskôr nestratili v zákutiach zloby a nenávisti.

              Radana Tuhárska, triedna učiteľka II.A