• Zamyslenia slovom i obrazom


        • Ako ovplyvnili a posunuli náš osobný rozvoj hodiny šťastia?

          Triedna učiteľka: Eliška Slížová                    trieda: IX.Š                                        Hodina šťastia: 6.3.2018

          Na dnešnej hodine sme sa porozprávali o doterajších témach a rôznych rozhovoroch, ktoré odzneli na našich hodinách šťastia v rámci Programu vyučovania šťastia. Postrehy  niektorých žiakov boli veľmi zaujímavé.

          Pavol Kliment – Myslím si, že už v našich vzťahoch, v našom triednom kolektíve badať veľké zmeny. A to zmeny k pozitívnemu poznaniu – naozaj sa pevné vzťahy upevnili a tie slabšie zosilneli... Určite sa to stalo aj kvôli tomu, že sme sa mohli otvorene porozprávať, vyjadriť sa bez zábran o veciach, s ktorými sme boli nevysporiadaní. Dokázali sme prijať chválu a aj kritiku. Nikto sa nenahneval, nikto sa neurazil. Brali sme to ako posun, po ktorom sa odstránili chyby, ktoré sme robievali. Pre mňa je veľmi pozitívnym poznaním, že ako kolektív sme naozaj super a máme veľa spoločných názorov.

          Lenka Hrnčiarová – Hodiny šťastia, ktoré sme doteraz mali, boli naozaj veľmi pekné. Čo som si odniesla pozitívne ja? Dozvedela som sa veľa vecí o ostatných spolužiakoch, ale najmä o sebe, ako ma vnímajú v našom kolektíve, čo sa im na mne páči, čo im na mne vadí. Aj toto bolo jedno z pozitívnych poznaní, ktoré si odnášam z hodín šťastia. Rozhovory o vďačnosti, o vzťahoch medzi ľuďmi, poskytovaní pomoci a všeličo iné ma donútilo uvažovať samú nad sebou. Začala som uvažovať aj nad maličkosťami, ktoré sú pre mnohých samozrejmosťou a teraz naozaj chápem pozitívne aj úsmev malého dieťaťa, či silno žiariace slnko do okien triedy počas vyučovania po dvojtýždňovom zlom počasí. Veľa vecí som si nevšímala, ale vďaka hodinám šťastia si uvedomujem, že vnímam ľudí, maličkosti akosi inak, tak šťastnejšie. Som veľmi rada, že sa na našej škole začali vyučovať hodiny šťastia.

          Filip Kanát – Tieto hodiny určite posúvajú vzťahy v triede k lepšiemu, a preto by sme ich mali mávať častejšie. Je to fajn, keď sa môžem niekde vyrozprávať a hlavne kultivovane povedať názory čo sa mi páči a čo nie...

          David Burdilák – Sú to pre mňa hodiny, na ktorých si oddýchnem. Od začiatku Vyučovania šťastia som hodiny nevnímal ako niečo nové, boli to aktivity podobné ako sme robievali s triednou učiteľkou. Ale postupne som oceňoval hry aj aktivity, do ktorých nás triedna „donútila“. Nikdy sa mi nechcelo zostávať, radšej by som utekal domov, ale nakoniec sa mi z hodiny nechcelo ani odísť. Páči sa mi, že hodiny trávime ako jeden veľký a dobrý kolektív.

          Jessica Šimoneková – Aspoň na hodine šťastia sa máme čas venovať jeden druhému a otvorene bez hádok si povedať svoj názor na rôzne témy.

          Tereza Beracková – Hodiny šťastia, sú pre mňa priestor, kde sa po dlhom čase môžeme normálne porozprávať, zabaviť sa na rôznych aktivitách.  Neskutočne sa mi páčila hodina, kde sme sa hrali na optimistov a pesimistov. Fotili sme sa smutní aj veselí. Veľa sme sa pri tom nasmiali, ale čo bolo hlavné, museli sme spolupracovať, aby bol výsledný efekt perfektný. Ešte nesmiem zabudnúť na hodinu, kde sme náhodne vybranému spolužiakovi vyslovili čo je na ňom pekné a čo sa nám na ňom páči(oči, úsmev, obliekanie, správanie...). Táto hodina sa mi páčila najviac, veľa pozitívneho som sa aj ja dozvedela o sebe a dobre mi to padlo.

          Natália Stratilová – Mne sa veľmi páčila hodina Starostlivosť o vzťahy. Popri všeličom inom sme sa zahrali aj hru so stoličkami, kde sme museli „makať“ ako kolektív, dôverovať si navzájom, a mať zvoleného človeka, ktorému naozaj všetci dôverujeme. Bola pri tom perfektná atmosféra.

          Patrik Bolgár – Oslovili ma hodiny šťastia. Naučil som sa dokonca pozitívne myslieť( aspoň si myslím). Pozitívne na mňa vplývala hodina, kde sme si vyslovovali vďačnosť. Aj to sa musí človek naučiť, pretože dnes všetko berieme ako samozrejmosť.

          Juraj Golian – Tieto hodiny mi dávajú pocit zlepšenia seba samého. Začínam si podstatne hlbšie uvedomovať javy, ktoré som bral doteraz ako nič. Zamýšľame sa nad vzťahmi medzi sebou, rozoberáme veci bežného života. Je to super. Veľa sa vyrečníme, zasmejeme a neskôr si uvedomíme, že aj poučíme.

          Martin Pavel Babic – Na hodinách robíme veľa cvičení, ktoré majú pre mňa veľký význam. Ovplyvnila ma najmä  hodina Vytýčenie a dosiahnutie cieľov. Tu sme s triednou písali po rozhovore úvahu o tom, ako svojím štúdiom ovplyvňujem aj šance na dosiahnutie svojej vysnívanej strednej školy. Výborná bola aj téma Stratégia riešenia problémov. Opäť sme nadviazali na úvodné hodiny, kde sme sa rozprávali o vzťahoch. Prišli sme na to, že sme naozaj rozvážnejší. Určite badám na sebe zmenu môjho zmýšľania.

          Jaroslav Kurčík – Naučil som sa počúvať aj iného človeka ako seba samého...

          Lea Motošková – Mám pocit, že v triede konečne cítiť úprimnosť a nápomocnosť. Uvedomujem si dôležitosť priateľstva, vďaky a dosahovania svojich zatiaľ ešte trochu nejasných cieľov. Dôležité je napredovať dopredu, nevzdávať sa, pozitívne myslieť a naučiť sa pomáhať s pocitom radosti.

          Zuzana Peťková – Na hodinách je vždy príjemná atmosféra...


          Názory žiakov V.Š o hodinách šťastia

          Čo sa nám páči na hodinách šťastia.mp4

          Mozaika hodín šťastia V.Š.mp4


          Úvahy  triednej učiteľky Mgr. Elišky Slížovej a žiakov IX.Š triedy o hodine šťastia

          Skupina Happyhipo

          V dnešnej uponáhľanej dobe si nájdeme na seba, svoje ratolesti a blízkych veľmi málo času. Unikajú nám skutočnosti, ktoré sú vo svojej podstate primárne, jednoduché a mali by byť každodennou súčasťou bytia všetkých ľudí.

          Zabúdame i na harmonické rozvíjanie duševnej a fyzickej stránky človeka. Psychika a zdravie človeka sú tiež úzko späté. Hovorí sa, že „všetko je v hlave.“ Pociťujeme životné situácie pozitívne alebo negatívne?

          Vyučovacie hodiny šťastia sú podľa mňa pre žiakov a tiež pedagógov dôležité. Mnohokrát si neuvedomujeme, že sa so svojimi pocitmi, ktoré intenzívne prežívame, vieme podeliť  aj s okolím.A aby sme získali naozajstný pocit šťastia, je potrebné začínať už od útleho detstva. Snažiť sa u detí postupne vyvolávať pocity šťastia a optimizmus zo života a naučiť ich prejavovať.

          Veľmi sa mi páči myšlienka rozvíjať schopnosť prežívať šťastie, pozitívny psychický rozvoj a vnútorný blahobyt detí. Zaujal ma tiež výskum merania emocionálnej inteligencie a kreativity. Teším sa na samotnú realizáciu hodín šťastia a uplatnenie tém Programu vyučovania šťastia v bežnom živote.

          O Programe vyučovanie šťastia sme sa veľa rozprávali medzi kolegami, preštudovala som si dostupný materiál, porozprávala som sa o realizácii aj so svojimi žiakmi a bola som milo prekvapená s ich postojom.

          Názory a úvahy našej skupiny niektorých žiakov IX.Š triedy – Happyhipo:

          Martin Pavel Babic, vek 14 rokov: Myslím si, že tento projekt by mohol pozdvihnúť morálku skupiny a celkové duševné zdravie. Čítal som, že moderné štúdie dokázali, že ak je človek presvedčený, že niečo dokáže, uzdraví sa alebo podobne, dokáže to naozaj svojím pozitívnym myslením. Bolo by to super, porozprávať sa napríklad aj o tomto.  A tiež si myslím, že sa všetci ľudia prestali zaujímať o maličkosti. Ale z maličkostí sa tvoria veľké skutky. Málo sa zaujímame o seba, nie to ešte o iných. Mali by sme sa naučiť „zastaviť sa“. Podľa možností pomáhať si a brať ohľady aj na druhých. Uvítal by som takéto rozhovory a skupinové aktivity.

          Natália Stratilová, vek 14 rokov: Hodiny šťastia by mohli pomôcť hlavne deťom, ktoré majú problémy a aby sa o ne naučili podeliť či už s učiteľom alebo spolužiakom, ale hlavne s rodičom. Deti často skrývajú vo svojom vnútri čo ich trápi, ich pocity, boja sa povedať o tom rodičom  i verejnosti. Je dôležité pre ľudí, aby sa vedeli porozprávať o šťastí, vedeli vyjadriť vďačnosť, dokázali odpúšťať, prežívali dni optimisticky. V dnešnej dobe, my mladší, často robíme tú vec, že prídeme domov, iba sa pozdravíme rodičom, ideme sa učiť alebo utekáme von s kamarátmi. Často sme s kamarátmi len na sociálnych sieťach. Mám s tým skúsenosti...                    

          Tieto hodiny by nám mohli ukázať to, ako vyjadrovať svoje pocity a city či už k človeku alebo k iným veciam. Mohli by pomôcť tým z nás, ktorí máme nevypovedané  problémy a trápenia alebo dokonca pocity šťastia. Mnohí by sa radi zdôverili a vyrozprávali.

          Podľa mňa by táto hodina pomohla taktiež aj dospelým ľudom, lebo problémy majú nielen deti, ale aj dospelí. Zdá sa, že táto hodina sa dotýka aj psychológie. Projekty a hodiny takéhoto typu by sa mohli realizovať  častejšie, lebo nikdy nevieme v kom sa čo skrýva, čo prežíva ... Som určite za takéto hodiny, ktoré môžu pomôcť prežívať všedné i nevšedné dni.

          Samuel Marko, vek 14 rokov: Šťastie je ten najkrajší pocit pri srdci. Každý z nás vníma šťastie inak. Mne niekedy stačí, keď sa na mňa niekto pekne pozrie a usmeje sa. Každý z nás je tvorcom šťastia. A optimistické prežívanie, to je podľa mňa taká dvojsečná zbraň. Na jednej strane mám brať všetko pozitívne a na druhej strane sa to vždy nedá. Optimizmus, to sú pre mňa len klamlivé predstavy, v ktorých by sme chceli žiť. Ale realita je iná. Človek až vtedy pochopí čo je život, keď sa na svet bude pozerať na taký aký je. Podľa mňa tieto hodiny sú vhodné pre kolektív ľudí, v tomto prípade pre nás. Môže nás to zblížiť a lepšie pochopiť jeden druhého.

          Filip Kanát, vek 14 rokov: V živote sa nám veľakrát stáva, že sa nám niečo nepodarí tak ako sme si predstavovali. Častokrát pre splnenie cieľov a snov hľadáme motiváciu, otázky, odpovede... Na svet pozeráme len jednou líniou a nevidíme napríklad v niečom, čo sa nám zdá pre nás len zlé, vidieť aj niečo dobré. Nezdieľame pocity s druhými, niekedy sa cítime nechcení a neobľúbení. Ale v skutočnosti to tak nie je! Je to ukryté v našom vnútri, čo skutočne cítime. Práve pre tieto nevysvetliteľné pocity som za to, aby sme sa zaoberali vyučovaním šťastia.

          Leona Petra Prášeková,  vek 14 rokov: Hodiny šťastia si predstavujem ako rozbúrené more otázok a odpovedí. Niekedy sa nemáme kde vyrozprávať o našich pocitoch, činoch alebo zážitkoch. A možnože niekedy nám chýba aj usmernenie.

          Juraj Golian, vek 14 rokov: Ľudí pohlcujú problémy, ktoré nastoľuje život. Keby sa mali možnosť s niekým porozprávať, nemyslím psychológa, ale rozhovory v kolektíve a počúvali by sa navzájom, možno by pochopili, že ich život nie je taký hrozný. Aj my, deti, sme často zasahované problémami dospelých alebo máme problémy zo správania samotných dospelých. Určite by bolo vhodné stretávať sa na takýchto hodinách, kde by sme sa naučili vnímať jednoduché , a predsa ťažké veci ako ľudskosť, vďaka, odpúšťanie, pomoc.

          Tereza Štrbová, vek 14 rokov: Tvrdí sa, že ak myslíme pozitívne, tak sa nám stávajú aj pozitívne veci. Verím, že sa o týchto pocitoch treba rozprávať. Život je taký krátky a šťastie v ňom veľmi chýba. Pre mňa sú v živote dôležité úspechy. Keď som úspešná, som aj šťastná. Ale zatiaľ som neuvažovala aj o iných stránkach šťastného žitia. Myslím, že pre našu vekovú kategóriu bude veľkým prínosom porozprávať sa o každodenných formách pestovania šťastia...

          Pavol Kliment, vek 14 rokov: Ak je človek šťastný aj svoju prácu vykonáva lepšie. Viem to podľa seba. Vždy sa lepšie pripravujem do školy , keď mám na duši pokoj. Lepšie sa sústredím a všetko mi ide rýchlejšie. Nie je jednoduché mať duševnú pohodu, a preto si myslím, že o šťastí sa treba rozprávať a naučiť sa ho prežívať.

          Ivan Urbančok, vek 14 rokov: Niektorí ľudia si myslia, že šťastie znamená bohatstvo. Možno áno, ale to bohatstvo by malo byť duševné. Ja si šťastný život a šťastie predstavujem tak, že budem pomáhať svojej mamine, ockovi, sestre a tiež ostatným ľuďom v mojej blízkosti.

          David Burdilák, vek 14 rokov: Podľa mňa sme už dosť zrelí na to, aby sme sa rozprávali o takých veciach ako je vďačnosť, optimizmus, odpúšťanie... Je dôležité, aby sme sa naučili brať veci pozitívne a nebyť za všetko podráždení a nafúkaní. Naučiť sa byť vďační za maličkosti, opätovať  lásku mame, otcovi, starým rodičom, súrodencom. Každý deň prežívať naplno a pozitívne. Preto by som bol rád, keby sme sa v škole takýmto veciam venovali. Chcel by som sa naučiť žiť pozitívne a byť šťastný a robiť iných šťastnými.

          Jaroslav Kurčík, vek 15 rokov: Pokiaľ človek žije aktívnym životom, musí byť podľa mňa šťastný. Všetci majú v živote nejaké prekážky, ale musíme sa ich v živote naučiť prekonávať a zároveň si z nich brať do budúcna to dobré, pozitívne. Tieto hodiny budú super! Navzájom sa porozprávame, vysvetlíme si zadané témy, zapojíme sa do rôznych pripravených aktivít, zdôveríme sa a hlavne sa porozprávame.

          Filip Hronček, vek 14 rokov: Všetci túžime byť šťastní. Aj ja, určite aj učitelia a ostatní ľudia. Mali by sme si navzájom pomáhať a ako kolektív podržať sa navzájom. Tak si teda myslím, že by takéto hodiny boli skvelé. Treba sa naučiť porozprávať sa, vyjadrovať svoje pocity a nálady.

    • Kontakty

      • Základná škola M. R. Štefánika Haličská cesta 1191/8, 984 03 Lučenec
      • zsstefanikalc@gmail.com
      • +421 47 4333 648 sekretariát školy: 0911 650 190 Mgr. Gabriela Aláčová, riaditeľka školy: 0911 650 189 Bc. Anna Kaššová, výdajná školská jedáleň: 0948 413 421
      • zsstefanikalc@gmail.com
      • 35991593
      • 2021507455
      • Mgr. Gabriela Aláčová 0911 650 189 alacova@zsstefanikalc.sk zsstefanikalc@gmail.com
      • Bc. Anna Kaššová 0948 413 421 kassova@zsstefanikalc.sk zsstefanikalc@gmail.com
      • Dni školského vyučovania: denne od 7.30 do 14.00 hod. Letné obdobie: denne od 7.30 do 12.30 hod.
      • Mgr. Iveta Anderová 0911 650 190 047 4333 648 sekretariat@zsstefanikalc.sk zsstefanikalc@gmail.com
    • Prihlásenie