Súčasťou školského klubu sú aktívne stredy. Deti sa pravidelne zúčastňujú rôznych aktivít: korčuľovanie, loptové hry, netradičné hry, tancovanie, cvičenie na hudbu a turistické vychádzky po okolí mesta Lučenec.
Pre dnešné deti je veľmi dôležité, aby aj po vyučovaní načerpali pozitívne skúsenosti, poznatky, uspokojili vlastné záľuby a záujmy.
Bc. Martina Gurajová, vychovávateľka ŠKD
Škola je organizáciou, ktorá vzdeláva, ale aj vychováva. Niekedy si ani neuvedomujeme, čo všetko si deti so sebou odnesú do svojho budúceho života – pre niekoho sú samozrejmosťou vedomosti, ale čím ďalej viac si rodičia detí uvedomujú, že v modernej spoločnosti začínajú byť prioritou tzv. mäkké zručnosti. Nevieme ich zmerať ani ohodnotiť známkou, ale bez ich zvládania nebudeme vedieť posúvať našu spoločnosť dopredu. Komunikácia, kreativita, prispôsobivosť, vystupovanie na verejnosti či schopnosť tímovo pracovať – to je to, čo budú naše deti vo svojom ďalšom živote potrebovať. A práve tieto zručnosti nám pomáha rozvíjať inklúzia.
V našej triede je rôznorodosť cítiť na každom kroku – deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, deti so špeciálnymi potrebami, ale ja také, ktoré svoje prvé školské kroky urobili vo Veľkej Británii, vysokofunkčný autista, či dieťa z Ukrajiny, ktoré zažilo bombardovanie. Možno je to niekedy ťažšie, ale o to viac ma tešia úspechy, aj keď malé, ktoré deti dosahujú.
Prioritnou je pre mňa spolupráca s rodinou a so školským inkluzívnym tímom. Bez týchto dvoch „oporných stĺpov“ by sa moja snaha rozplynula v množstve úloh, ktoré ma dennodenne sprevádzajú. Samozrejme, spolupracujem aj s externými odborníkmi, ktorí mi ukazujú smer, ktorým mám ísť.
Som veľmi šťastná, že pomocou malých krôčikov – rozhovorov s deťmi, spoločnými aktivitami či hrami, som dosiahla to, že sa deti v kolektíve majú rady, spolupracujú a pomáhajú si navzájom. K tejto atmosfére pomáhajú aj rodičia detí, ktorí deti učia chápať inakosť a byť empatickí. Medzi deťmi vznikajú priateľstvá, ktoré nepoznajú hranice – neriešia to, čo je odlišné, ale všímajú si to, čo ich spája. A to sú tie krásne chvíľky, keď vidím, ako deti učia svojich kamarátov anglickú pesničku, pomôžu jeden druhému zašnurovať topánky, alebo len tak sedia v oddychovom kútiku a spolu sa smejú.
Inklúzia je cesta, ktorou by sa mal vydať každý, a preto som rada, že sa v našej škole tento spôsob myslenia a fungovania podporuje. Veď spoločnosť je taká silná, aký silný je jej najslabší článok. Preto musíme viesť deti nielen k spolupráci, komunikácii, rozvíjaniu charakterových vlastností, ale aj ku kritickému mysleniu a riešeniu problémov, aby sa neskôr nestratili v zákutiach zloby a nenávisti.
Mgr. Radana Tuhárska, triedna učiteľka II.A
Dlhoročnou tradíciou na našej škole je organizovanie dobrovoľnej zbierky pre psíkov v Útulku Lučenec.
Aj v tomto školskom roku v predvianočnom čase sa žiaci a zamestnanci s nadšením do nej zapojili. Prispeli rozmanitým druhom krmiva, priniesli misky, deky, vôdzky, kefy i rôzne pochúťky, aby pomohli bezbranným zvieratkám.
Návštevy psieho útulku za účelom odovzdania všakovakých dobrôt sa dňa 17.1.2023 zúčastnila S. Brnová, koordinátorka environmentálnej výchovy na I. stupni, žiaci IV.A triedy Nelka Pápaiová a Dominik Machyniak a vodič, p. P. Káčerík. Ďakujeme aj nášmu školníkovi, p. P. Keszegovi, za pomoc pri uskladňovaní a prenášaní krmiva.
Ďakujeme taktiež všetkým žiakom a ich rodičom, ako aj zamestnancom školy aj v mene zamestnancov lučeneckého útulku, ktorí akýmkoľvek spôsobom prispeli do tejto dobrovoľnej zbierky a podporili tak význam tejto environmentálnej aktivity. Bohatou novoročnou nádielkou sa postarali psíkom o ich krajší život.
Ukázalo sa, že to bola opäť vydarená a veľmi milá akcia a tešíme sa už na budúci rok, ako naďalej budeme môcť pomáhať psíkom.
Mgr. Silvia Brnová
Vážení rodičia, milí žiaci!
V súvislosti s realizáciou rekonštrukcie vstupov a toaliet v pavilóne A Vás informujeme:
- žiaci a rodičia vstupujú do pavilónu A cez ľavé vstupné dvere pavilónu A (šatňa a pravý vstup do pavilónu A sú uzatvorené)
- uzatvorené je schodište k triedam 3. a 1. ročníka, je potrebné využiť druhé schodište
- žiaci, ktorí majú triedy v pavilóne A, sa prezúvajú v triedach
ˇ- chlapci II. stupňa, ktorí majú triedy v pavilóne A, využívajú toalety v telocvični, chlapci 3. a 4. ročníka využívajú toalety na 2. poschodí pavilónu A
Za porozumenie ďakujeme!
Mgr. Gabriela Aláčová, riaditeľka školy
„Kam ísť? Na akého odborníka sa obrátiť? Bude moje dieťa hovoriť? Aká perspektíva stojí pred každodennou realitou? Čo bude s mojím dieťaťom, keď sa z neho stane dospelý človek?“
Mnoho rodičov stojí po diagnostike sluchového postihnutia pred týmito a mnohými inými otázkami. Skvalitnenie diagnostických techník a nových možností postupuje míľovými krokmi vpred, neoddeliteľnou súčasťou je včasná intervencia detí.
Ja ako asistentka učiteľa pracujem s tromi žiakmi s ťažkou poruchou sluchu. Každý z nich je jedinečný, s každým z nich fungujem odlišným spôsobom. Jeden má možnosť využívať viac kompenzačných pomôcok pre lepšie porozumenie, druhý je spoločenskejší a ľahšie sa začlení do kolektívu, ďalšie z detí je maximálne ctižiadostivé, usilovné. Všetci však majú jedno spoločné, potrebujú sa dostať k informáciám, potrebujú POČUŤ.
Každodennou súčasťou mojej práce so žiakom so sluchovým postihnutím je vytváranie podnetného prostredia na rozvoj komunikácie, porozumenia, dbám na správnu artikuláciu. Pri mojej práci každodenne využívam rôzne didaktické a kompenzačné pomôcky, informačno-komunikačné technológie, prezentácie k preberanému učivu, obrázkové kartičky, ktoré posilňujú ostatné zmysly, nakoľko majú oslabený jeden z najdôležitejších zmyslov, a to je sluch.
U žiakov si overím, či správne pochopili obsah učiva, ak nie, v takom prípade im znova vysvetlím nepochopené časti, význam slov, ktoré sú pre nich nové a neznáme. Žiak mnohokrát dokáže hovoriť mechanicky naučené frázy, básničky, "odrapká" abecedu, ale nevie mi povedať, čo je obsahom prečítanej rozprávky, nerozumie písanému textu. A toto je práve to, čo kladiem na prvé miesto - naučiť žiaka funkčne komunikovať, aby vedel použiť reč alebo písaný text, bol schopný nadviazať komunikáciu a správne odpovedať na položenú otázku, aby sa nehanbil opýtať, keď niečomu nerozumie a bol samostatný. Keď žiak porozumie, naučí sa a vie vyjadriť preberané učivo, v takom prípade je dosiahnutý cieľ.
Ten pocit, keď žiakovi vysvetlím slovo “breh“ na vlastivede a o mesiac ho objaví v čítanke pri čítaní príbehu a upozorní ma naň, mi nikto nevezme a ja viem, že aj keď to nie je vždy ľahké, zvládneme to spolu.
Na životnej ceste má každý človek svoj štart a cieľ. Medzi týmito dvoma bodmi je rad postavený z prekážok. Žiaci, s ktorými pracujem majú tiež pred sebou množstvo prekážok, no je na nich samotných, ako tieto prekážky zdolajú, či si chvíľu oddýchnu po namáhavej trase a potom budú neúnavne pokračovať ďalej. No a ja im svojou prácou na tejto ceste podávam pomocnú ruku, aby mohli na svojej trase úspešne pokračovať do vytúženého cieľa – života.
Stanislava Kováčiková, asistentka učiteľa
Upravené a čisté prostredie, moderné priestory, bezbariérovosť sú štandardy kvality školy. Uvedené atribúty patria medzi vízie a ciele školy v snahe skvalitňovať materiálno - technické vybavanie.
Hoci sú vianočné prázdniny, na škole aktuálne prebieha rekonštrukcia chlapčenských toaliet v pavilóne A a vstupu do pavilónu A. Uvedenú rekonštrukciu realizujeme v rámci projektu Naša inkluzívna škola Nadácie Volkswagen Slovakia a dofinancujeme ju z rozpočtu školy. Sme radi, že aj v náročných ekonomických časoch dokážeme modernizovať našu školu.
Cestná doprava je jedným z hlavných zdrojov znečistenia ovzdušia na Slovensku. Deti sú obzvlášť citlivé na účinky znečistenia v ovzduší a preto sa naša škola zapojila do výzvy pre základné školy a osemročné gymnáziá na Slovensku na meranie koncentrácií oxidov dusíka NO2, ktoré pochádzajú z dopravy.
Naša škola bola vybratá a je jednou zo 6 škôl z nášho kraja, v ktorej sa bude najbližšie 4 týždne merať znečistenie ovzdušia.
Žiaci 9. ročníka identifikovali miesta v blízkosti školy, kde môže byť ovzdušie vplyvom dopravy znečistené viac a kde menej. Prvé miesto je pri vstupe do školy z vedľajšej ulice a druhé miesto je na multifunkčnom ihrisku. Žiaci následne nainštalovali pasívne vzorkovače (trubičky). Pravidelne ich budú kontrolovať, či nedošlo k ich poškodeniu alebo odcudzeniu. Úlohou žiakov bude sledovať vývoj počasia a jeho prípadné výkyvy a zmeny si budú značiť do pracovných hárkov.
Po ukončení merania si prídu trubičky do škôl vyzbierať manažéri kvality ovzdušia a následne ich zašlú na laboratórnu analýzu do odborného laboratória v Holandsku. Výsledky merania nám budú oznámené a žiaci následne od prezentujú výsledky meraní pre svojich spolužiakov a vedenie školy.
Dúfame, že nám toto meranie umožní zlepšiť informovanosť o znečistení ovzdušia v okolí vašej školy, viac si všímať svoje okolie, vnímať kvalitu ovzdušia a to ako na ňu vplývame aj my sami.
Zároveň vás prosíme, aby ste nainštalované vzorkovače nechytali a žiadnym spôsobom nezasahovali do ich meraní.
Pomôžte s nami zlepšiť vzduch, ktorý dýchame my a najmä naše deti!
Ingr. Marta Marčoková
Dňa 11.1.2023 sa uskutočnilo odovzdávanie cien umiestneným žiakom výtvarnej súťaže Maľujeme Timravu na tému „Voda“ v Dome Matice slovenskej v Lučenci. Do súťaže bolo zaradených 185 výtvarných prác. Z nich porota vybrala niekoľko najlepších. Medzi ocenenými boli aj žiačky zo IV.A triedy. Nelka Pápaiová získala vynikajúce 2. miesto a Zarka Zliechovcová sa umiestnila na 3. mieste.
Dievčatám blahoželáme a želáme im veľa ďalších úspechov!
Mgr. Silvia Brnová
Keď učiteľ vstúpil do triedy, takmer okamžite si všimol červený fľak na stene. Akoby niekto pricapil na stenu lekvárovú buchtu. Začalo veľké vyšetrovanie. Učiteľove otázky sa sypali, žiaci s istotou hlásili meno vinníka.... Ale hlasy všetkých postupne utíchli od prekvapenia, lebo Števko už bol pri stene aj s čistiacimi prostriedkami - zelené covidové utierky a sprej na whiteboard - a usilovne odstraňoval desiatu zo steny. Urobil to dokonale.
Števko, ktorý v prvom ročníku nedokázal komunikovať so spolužiakmi (všetko považoval za útok na jeho osobu), ktorý mával záchvaty zlosti, nezvládal kritiku, v učive bol ďaleko za ostatnými žiakmi. Skrátka, neznášal školu a všetkých v nej.
Teraz je milý, ochotný, snaživý, rozumie humoru, komunikuje slušne, má kamarátov, číta rovnako dobre ako niektorí žiaci bez špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb. Toto je výsledok spolupráce pani asistentky Moniky Krnáčovej s triednym učiteľom a Števkovou mamou.
Naša Monika (tak ju volajú žiaci) je neskutočne trpezlivá, láskavá, empatická a skromná. Pri všetkých žiakoch, s ktorými pracuje, sa dokáže prispôsobiť ich špecifickým potrebám. Prináša nové nápady a vyrába kompenzačné pomôcky. Najdôležitejšie je ale jej dobré srdce, ktoré má pre všetkých žiakov triedy. Za to všetko jej patrí veľká vďaka!
Som veľmi vďačný vedeniu školy za možnosť spolupracovať s pani asistentkou Monikou Krnáčovou. Je pre mňa veľkou pomocou, oporou a ostrovčekom pokoja vo chvíľach, keď nejde všetko podľa mojich predstáv. Je najdôležitejším partnerom pri výchove našich žiakov - našich detí - našich malých zázrakov.
Mgr. Peter Kleja, triedny učiteľ II.C
Powered by aSc EduPage
